Pavol Mária Jozef Anton Huyn

gróf, PhDr., ThDr., ICDr. zakladateľ kongregácie (1868 – 1946)



.: Biskup Pavol Huyn sa narodil 17. februára 1868 v Brne. Bol synom poľného zbrojmajstra Jána Huyna a grófky Natálie Sartheinovej. Pavol Huyn sa po maturite rozhodol pre duchovnú cestu a absolvoval filozofické a teologické štúdiá najprv v Innsbrucku a následne v kolégiu Germanicum v Ríme, kde roku 1889 dosiahol doktorát z filozofie. Kňazské svätenie prijal 7. júna 1892 v Innsbrucku. Roku 1895 dosiahol doktorát z teológie a znovu odišiel do Ríma, študovať cirkevné právo. Toto štúdium dovŕšil roku 1898 tretím doktorátom. Takto spomína na duchovné cvičenia v Ríme: „Nezmazateľný dojem urobilo na mňa exercičné rozjímanie zbožného exercitátora zo Spoločnosti Ježišovej. Bolo to v roku 1888, keď uvedený páter rozjímal o smrteľnej úzkosti Ježišovho Srdca na Olivovej hore. Páter Santo k nám hovoril hlboko a pohnute, s mocným vlastným dojatím. Ešte dnes počujem jeho slová „Povero Gesú!“ – úbohý Ježiš. :.


.: Na jeseň roku 1895 si konal duchovné cvičenia v Maria Waldrast, neďaleko Innsbrucku, kde sa zasvätil Božskému Srdcu Ježišovmu a jeho túžba založiť zmiernu kongregáciu ešte zosilnela, o čom svedčia aj nasledujúce slová: „V roku 1895 som si ako mladý kňaz po zložení doktorátu teológie, konal duchovné cvičenia svätého Ignáca z Loyoly v kláštore bratov servítov v Maria Waldrast. Na sviatok svätého Františka z Assisi, na prvý piatok v ružencovom mesiaci, zasvätil som svoj život, ja najúbohejší človek, Najsvätejšiemu Srdcu Ježišovmu a to až do posledného dychu k poteche jeho trpiaceho Srdca na Olivovej hore. Potom som pripojil druhé prianie svojej duše. „Poznáš ho, Pane,… Toto prianie môjho srdca, nebolo nič iné, ako vidieť tých, ktorí by sa úplne zasvätili úteche trpiaceho Ježišovho Srdca.“ :.


.: Roku 1898 sa vrátil do rodnej brnianskej diecézy. 17. apríla 1904 dostal menovací dekrét ako nový brniansky biskup. Jeho menovanie sa stretlo so značným odporom českej verejnosti. V Česku vládla silne protihabsburská nálada. Roku 1912 bol založený Spolok sv. Jozefa pre starostlivosť o chudobných a chorých, bez rozdielu vierovyznania, po domácnostiach. „Aby som túto starostlivosť o chudobných a chorých položil na pevný základ, rozhodol som sa založiť kongregáciu, ktorej účelom by bolo zachovávať tri rehoľné sľuby: čistotu, chudobu a poslušnosť, tešiť Najsvätejšie Srdce Ježišovo, zvlášť v jeho utrpení na Olivovej hore, na kríži a vo svätostánku a ošetrovanie chorých, opustených v ich domácnostiach.“ :.


.: V roku 1913 vykonal kánonickú návštevu „ad limina apostolorum“, pri ktorej dostal od pápeža Pia X. predbežné ústne zvolenie k založeniu zmiernej kongregácie, ktorá vznikla v roku 1915 v Brne z iniciatívy Rózy Barbory Vůjtĕchovej a za jeho účinnej podpory. V Brne sa podarilo získať skromnú vilu so záhradou, kde boli biskupom Huynom obliekané prvé sestry. Tak bol položený základ kongregácie. 27. júna 1916 dostali sestry brnianskym ordinariátom potvrdené stanovy. :.


.: Keď začala 1. svetová vojna, bol biskup Huyn 4. októbra 1916 menovaný za pražského arcibiskupa. „Nadmieru bolestným dňom bol pre mňa 7. december, kedy som musel opustiť milovanú brniansku diecézu, aby som prešiel do pražskej arcidiecézy. Ešte dnes vidím sestry, ako stáli na stanici, aby sa so mnou rozlúčili. Božie cesty sú nevyspytateľné. Iste to bolo pre dobro… No bolí to od tej doby, byť vzdialený od diela, ktoré som založil. :.


.: Nový arcibiskup sa pokúšal získať si priazeň Pražanov horlivou pastoráciou, ale odpor proti nemu naďalej vzrastal. 28. október 1918, t.j. deň štátneho prevratu, zastihol arcibiskupa Huyna na vizitácii v Chebe. Na podnet viedenskej nunciatúry sa už nevrátil do Prahy. Po vyhlásení republiky opustil 19. novembra 1918 územie arcidiecézy a po liečení v Zürichu sa uchýlil do kláštora Krížových sestier v Ingenbohl (Švajčiarsko). Pápež Benedikt XV. mu 16. júla 1919 poslal list, na základe ktorého z politických dôvodov rezignoval. 6. septembra 1919 bol Huyn menovaný za titulárneho arcibiskupa Sardiky (Sofia). Žil potom v Ríme a 13. júna 1921 bol menovaný za titulárneho alexandrijského patriarchu a asistenta pápežského trónu. Z Ríma odišiel do južného Tirolska, kde našiel trvalé útočište v benediktínskom kláštore na predmestí Bolzana. Tu 1. októbra 1946 zomrel a je pochovaný v kláštornej krypte. :.