Svätí a úcta k BSJ



.: Osobitné miesto medzi apoštolmi pobožnosti k Ježišovmu Srdcu patrí misionárovi Jánovi Eudesovi. V bule kanonizačného procesu je právom nazývaný „otcom, učiteľom a apoštolom liturgického uctievania“ Najsvätejších sŕdc Ježiša a Márie. Po sv. Margite Alacoque prichádzajú mystičky ako sv. Gemma Galgani, Jozefa Menendezová, Lujza – Margita Claret, sv. Ján Mária Grignon de Montfort a sv. Alfonz Liguori. Brat Foucauld v úsilí ukázať sa ako „brat všetkých ľudí“ nosil na svojom habite znak vtelenej Božej lásky – Ježišovo Srdce, z ktorého sa dvíha kríž. :.


.: Sv. Margita Mária Alacoque sa narodila 22. júla 1647 v dedinke Lauthecour vo východnom Francúzsku. Mala piatich súrodencov. Ako 24 - ročná vstúpila do rádu Navštívenia Panny Márie, ktorý založil sv. František Salezský so sv. Janou Františkou de Chantal, v Paray-le-Monial. Vyznačovala sa veľkou trpezlivosťou, poníženosťou, pokojom a milotou. Pán Ježiš si ju vyvolil za dôverníčku svojho Srdca. Svätej Margite Márii Alacoque sa Najsvätejšie Srdce Ježišovo zjavilo prvýkrát roku 1673 ako živé Srdce v Ježišovom tele a symbolizovalo Ježišovu lásku k ľuďom. Dňa 16. júna 1675 sa jej zjavilo Srdce Ježišovo horiace láskou, Ježiš jej hovoril o láske odmietanej, ktorá žiada opätovanie. :.

.: Posledné veľké zjavenie prebehlo 2. júla 1688. Zjavenia v Paray-le-Monial vtlačili pobožnosti k Božskému Srdcu špecifický ráz zmierneho uctievania, zvlášť v piatok na konci oktávy po slávnosti Tela a krvi Pána. Táto úcta sa spočiatku šírila prostredníctvom rozličných bratstiev a ľudových pobožností. Svätá Margita sa s pomocou svojho duchovného vodcu jezuitu Claudia de la Colombiéra venovala šíreniu úcty k Božskému Srdcu. Ich snahu podporovalo mnoho významných osobností, napr. roku 1697 sa na pápeža Inocenta XIII. obrátila anglická kráľovná s prosbou, aby schválil sviatok k úcte Božského Srdca pre celú cirkev, avšak pre odpor Kongregácie pre rítus k tomu vtedy nedošlo. Sv. Margita zomrela 17. októbra 1690, mala 43 rokov. 18. septembra 1862 ju pápež Pius IX. vyhlásil za blahoslavenú a 13. mája 1920 pápež Benedikt XV. za svätú. :.