História kongregácie v Argentíne a Taliansku.
kongregácie sa v roku 1946 obrátili na brnianske biskupstvo s prosbou, aby si kongregácia mohla otvoriť dom v diecéze St. Antonio v Texase. Tento plán však stroskotal na nemožnosti získať pre sestry víza. V roku 1947 sa obracajú na brniansky ordinariát s novou žiadosťou, a to otvoriť dom kongregácie v Južnej Amerike, konkrétne v Argentíne. Táto žiadosť bola opodstatnená aj vďaka písomnému súhlasu tamojšieho biskupa.
sestry, ktoré odišli do Argentíny boli sestry Filipa Nosálová, pôvodom zo Slovenska, a Anežka Coudenhove-Honrichs. Ich odchodu predchádzala žiadosť prezidenta Gottwalda, ktorý požiadal Matku Martu, aby s. Anežka, vzhľadom na svoju národnosť a šľachtický pôvod, opustila republiku. Vedel o humánnom pôsobení s. Anežky a jej rodičov v Kunštáte a chcel ju ochrániť pred represáliami, ktoré čakali „nepriateľov ľudu“.
sestry opustili ČSR 29. januára 1948. Z mesta Commo v Taliansku sa vyplavili 6. februára a do Buenos Aires došli 27. marca 1948. Tu sa zdržali len dva dni a cestovali ďalej na sever krajiny, do mesta Rosario, kde mala sr. Filipa svojich príbuzných. Po návšteve u otca biskupa Antonia Caggiana, ktorý im povolil činnosť, s. Anežka kúpila pozemok na stavbu domu v časti Rosaria, kde bývali najchudobnejšie rodiny. Začali pracovať s deťmi, ošetrovali chorých, navštevovali chudobných a opustených v rodinách. Sr. Anežka bola touto činnosťou a novými možnosťami pre rast kongregácie veľmi nadšená a v liste, ktorý poslala do Rajhradu, žiadala Matku Martu o nové sestry. Matka Marta jej žiadosti vyhovela. Požiadala brnianskeho biskupa, aby sestry Fabiána Chytková, Pelágia Vojáčková a Kristína Gáboríková mohli vycestovať do Argentíny. Vzhľadom na zmenené spoločensko-politické pomery v ČSR, po Víťaznom februári 1948, boli žiadosti sestier štátnymi úradmi zamietnuté.
máji 1950 tieto sestry opustili ČSR ilegálne. Namiesto sr. Kristíny Gáboríkovej odišla sr. Lucia Sadílková. Sestrám sa s pomocou predstaveného bratov tešiteľov, na Rennwegu vo Viedni, podarilo dostať do Ríma, potom do Neapolu a odtiaľ 4. novembra 1950 loďou do Buenos Aires.
pracovali najmä medzi chudobnými a prijímali nový dorast. 10. júna roku 1958 zomrela po niekoľkomesačnom pobyte v nemocnici, na TBC kostí, sr. Lucia. Sr. Anežka (Madre Inés) zomrela v Rosariu, v povesti svätosti, 21. apríla 1977 a sr. Filipa 1. apríla 1989. Sr. Pelágia odišla na nejaký čas z Rosaria do Texasu a potom aj do Londýna, kde pracovala s českými kňazmi medzi mládežou. Do Argentíny sa vrátila na žiadosť generálnej predstavenej v roku 1970, aby pomáhala pri vedení komunity a s formáciou dorastu. Zomrela 4. októbra 2005 v Rosariu.
ilegálne prekročili hranice ďalšie dve sestry: Matea Verbovská a Pavla Kafková. S. Matea si pri prechode hraníc do Rakúska zlomila nohu. Z tábora pre utečencov ju previezli do nemocnice sestier sv. Uršule v Innsbrucku. Po vyliečení pokračovala v ceste do Talianska. Usadila sa v meste Merano, kde sa učila po taliansky. Na Veľkú noc roku 1954 odišla na liečenie k moru, do Trani pri Bari, kde navštevovala chorých v rodinách. Tu sa jej podarilo získať dom. Neskôr sa k nej pridali ďalšie sestry, a keďže mala povolenie prijímať nový dorast, komunita sa rozrastala. Najskôr chodili k chorým do rodín, neskôr začali pracovať v blízkej nemocnici. 5. augusta 1969 k nim pribudli ďalšie dve sestry z Československa: sr. Krescencia Večerová a sr. Akvínia Klusáková. Sr. Matea zomrela v Trani 22. augusta 1995.
spolu s inými rehoľnými sestrami odišla až do Texasu, kde sa jej podarilo získať pre sestry dom. Táto misia však nebola úspešná a sr. Pavla prestúpila do rádu karmelitánok, kde 19. marca 1969 zložila doživotné sľuby, a tam aj zomrela.