matka Mária Marta Vintrová.
II. generálna predstavená (1902 – 1972)
Marta sa narodila 24. júna 1902 v Petroviciach pri Brne. V šestnástich rokoch sa rozhodla zasvätiť svoj život úplne Bohu v novozaloženej kongregácii sestier tešiteliek. 4. augusta 1918 prišla do kláštora v Brne. Patrila k prvým kandidátkam, ktoré do kongregácie prijala Matka Róza. Ona ju vychovávala a viedla v duchovnom živote, vštepovala jej charizmu pokánia a zmieru, lásky, obeti a služby najúbohejším. 16. mája 1919 prijala rúcho kongregácie a rehoľné meno Marta. Veľmi milovala kongregáciu a vynikala čnosťami, najmä sesterskou láskou. 4. septembra zložila prvé sľuby. S. Marta sa spolu s ostatnými sestrami zapojila do stavby nového materského domu v Rajhrade. 2. mája 1926 zložila do rúk Matky Rózy doživotné sľuby. Zastávala potom úrad magistry noviciátu a miestnej predstavenej v rôznych filiálnych domoch kongregácie. Príkladná bola jej pokora a poslušnosť.
smrti zakladateľky Matky Rózy bola na generálnej kapitule sestier 10. decembra 1945 zvolená za II. generálnu predstavenú kongregácie. Kláštor v Rajhrade bol vtedy v troskách po bombardovaní. 30. augusta 1948 sa v obnovenom kostole koná prvá obliečka a slávnosť prvých sľubov. Na Veľkonočný pondelok roku 1949 biskup Skoupý posvätil kostol aj kláštor sestier. Svojím úsmevom dodávala všetkým odvahu a radosť. Ako opravdivá matka mala neustále na mysli dobro svojich sestier. Aj keď sama trpela rôznymi chorobami a bola preťažená povinnosťami svojho úradu, nechýbala pri žiadnej práci, a ak bolo treba, pomáhala aj na stavbe.
septembri 1950 jej bolo oznámené, že sa rušia všetky filiálne domy kongregácie a do 24 hodín musí v Rajhrade pripraviť miesto pre všetky sestry.
s požehnaním svojej Matky denne chodili na nútené práce na polia a do tovární. Večer ich Matka Marta čakala pred bránou. V júli 1951 si všetky sestry konali spoločné duchovné cvičenia, počas ktorých vpadla do kláštora polícia; urobila domovú prehliadku a pred očami sestier zatkla Matku Martu. Bola odvlečená do väzenia a súdená. Bola obvinená zo špionáže pre Vatikán, z pomoci stíhaným kňazom, z vlastnenia veľkého majetku a zbraní v kláštore. Vo vykonštruovanom súdnom procese s predstavenými ženských rádov a kongregácií, ktorý sa konal v dňoch 11.-13. júna 1952 bola odsúdená na 17 rokov väzenia. Po amnestii roku 1960, po deviatich rokoch utrpenia, sa 11. mája vrátila k sestrám. Od úradov dostala povolenie bývať v Liblíne s niekoľkými sestrami, mala obmedzenú slobodu pohybu a nesmela verejne pôsobiť. Kongregáciu naďalej riadila s. Michaela Urbánková, ktorá bola svojej predstavenej oddaná a riadila sa jej radami. V roku 1969 jej bolo dovolené navštíviť sestry v Taliansku. Počas cesty mala príležitosť navštíviť so sestrami pápeža Pavla VI., ktorý kongregácii udelil Decretum laudis za všetky útrapy a ťažkosti, ktorými prešla.
1970 zvolala Matka Marta generálnu kapitulu k voľbe novej generálnej predstavenej a vzdala sa svojho úradu. Na kapitule, pri ktorej bola za novú generálnu predstavenú zvolená s. Bonifácia Stránska, bola zvolená za generálnu asistentku. Od roku 1971 bola chorá a bolesti ju upútali na lôžko, z ktorého už nevstala. Bola opakovane hospitalizovaná. Všetko znášala s príkladnou trpezlivosťou tešiteľky. 7. februára 1972 odovzdala svoju dušu skrze ruky Panny Márie Božskému Srdcu Ježišovmu ako posledný úkon zmieru. Zomrela v prítomnosti sestier, zaopatrená sviatosťami. Pred smrťou si obnovila rehoľné sľuby a večer ticho zomrela. Jej telo bolo pochované na cintoríne v Novosedliciach – Teplice v Česku.
