sr. Mária Kristína Gáboríková.
prvá provinciálna predstavená (1918 – 2006)
Kristína sa narodila 30. novembra 1918 v Kriváni. Pochádzala z desiatich detí. Zásluhu na jej povolaní do našej kongregácie mal rodný brat P. Longín, ktorý bol bratom tešiteľom a pôsobil vo Svätej zemi a v Kanade. Osobne poznal Matku Rózu. Sr. Kristína vstúpila do kongregácie 26. októbra 1934. Prvé sľuby zložila do rúk Matky Rózy 14. júna 1937 a doživotné o šesť rokov neskôr. Až do roku 1969 bola v Česku a pôsobila na niekoľkých miestach. Pracovala ako ošetrovateľka v rodinách, neskôr ako zdravotná sestra.
ako mladá sestra mala vážne zdravotné ťažkosti, trpela na TBC pľúc. To nebránilo jej veľkej horlivosti a nadšeniu, s akým sa snažila o rozvoj a dobro kongregácie a sestier. V júni 1969 prišla na Slovensko, do Bratislavy. Postupne sa k nej pridalo ďalších päť sestier. Začiatky na Slovensku neboli ľahké. S Božou pomocou bola vykonaná rekonštrukcia a prístavba domu na Mierovej ul. 242.
si veľmi ctila Matku zakladateľku a mala veľkú túžbu, aby si sestry zachovali pôvodného ducha kongregácie. V roku 1984 začalo na Slovensku pracovať laické spoločenstvo tešiteľov a tešiteliek. Takto mohla sr. Kristína rozdávať lásku Božského Srdca Ježišovho ďalej. Bola plná energie, životnej sily a viery.
rokov totality bola niekoľkokrát vypočúvaná. Napriek tomu bývali so sestrami, ktoré boli v habite, aj sestry, ktoré boli prijaté do kongregácie tajne a robili v civilných zamestnaniach. V roku 1990 sa začalo s prestavbou rodinného domu v Bratislave – Vrakuni na provinciálny dom. Dielo bolo dokončené na jeseň 1994, kedy sa sestry presťahovali z domu na Mierovej ul. na Krajinskú cestu.
bola zriadená slovenská provincia a sr. Kristína bola menovaná za prvú provinciálnu predstavenú. V tomto úrade bola do februára 1995. Keď začali jej telesné sily slabnúť, trpezlivo niesla svoj kríž až do konca. Zomrela v predvečer Kvetnej nedele 8. apríla 2006.